Poznáte ten moment, keď sedíte a neviete kam ďalej? Keď po vašom boku nik nie je? Nik kto by si Vás vypočul, polichotil, možno povedal svoj názor? Tak som sa rozhodla vytvoriť miesto, kde Vás vždy budem čakať, kde Vám budem po ruke, kde možno nájdete svoje odpovede, či riešenia. Viem, že veľakrát je ťažké niečo povedať, z niečoho sa zdôveriť ale napísať svoj problém, je oveľa jednoduchšie...
Možno sa pýtate, prečo som sa pre toto rozhodla?! Odpoveď je na to jednoduchá. Mám pomaly dvadsaťtri rokov, a v živote som prežila nejednu ťažkú situáciu. Ešte som bola mladá, keď som musela zrazu dospieť, lebo som bola zamilovaná do človeka, ktorý nebol ten pravý....Takisto som zažila na vlastných očiach ako sa rodí dieťa a pri tom dieťa nemám, zažila som ako niekoľko ľudí skonalo kvôli chorobe,snažila som sa im pomôcť, ale márne... Spoznala som zatiaľ mnoho ľudí, ich osudy, trápenia a bola som im vždy po ruke... A práve preto som tu... Chcem týmto otvoriť poradnu, kde žiadna téma nebude tabu, kde mi môžete napísať čo máte na srdci, a pokiaľ sa budete chcieť držať anonymity, nevidím v tom problém.
Tak neváhajte a píšte a hlavne nezabudnite, že aj keď je najväčšia búrka, ráno vždy výjde slnko!!!
Komentáre
porad please
Kedze ponukas pomoc, chcela by som poradit, mam rocny vztah, moj priatel, je celkom v pohode, ale neviem ci ho lubim, su veci ktore mi vadia, ktore ma privadzaju do zufalstva, myslym na to ako sa sprava, niekedy aj jeho pritomnost ma rozculuje...este ho lubim, ale neviem co mam robit dalej, ako sa mam spravat, mam 17 rokov, a je to moj prvy vztah...on ma 25 a som jeho asi desiata praitelka, prosim porad, dik